Školský vzdelávací program

 

Základná škola Šarišská Poruba

 

 

Prerokovaný na pedagogickej rade dňa 29.8. 2022

 

Schválený radou školy dňa 29.8. 2022

 

podpis predsedu rady školy

Schválený zriaďovateľom školy dňa: 

podpis štatutárneho zástupcu

 

 

 

 

 

Pestrá škola pre farebný život

 

 

Školský vzdelávací program

 

Stupeň vzdelania: ISCED 1

Dĺžka štúdia: štyri roky

Vyučovací jazyk: slovenský

Študijná forma: denná

Druh školy: štátna

 

Predkladateľ:

 

Názov školy: Základná škola Šarišská Poruba

Adresa: ZŠ Šarišská Poruba, 082 12

IČO: 00327778 (zriaďovateľ)

Riaditeľ školy: Mgr. Monika Magáčová

Koordinátor pre tvorbu ŠVP: Mgr. Monika Magáčová

Ďalšie kontakty: tel. č.: 051 794 21 43

e-mail: zs.s.poruba@gmail.com

web: www.zssarisskaporuba.edupage.org

 

Zriaďovateľ:

Názov: Obec Šarišská Poruba

Adresa: Obec Šarišská Poruba, 082 12

Kontakty: tel. č.: 051 794 21 46

e-mail: sarisskaporuba@sarisskaporuba.sk

web: www.sarporuba.ou.sk

Platnosť dokumentu do: 30.06.02023

Mgr. Monika Magáčová

riaditeľka školy

 

 

 

 

Všeobecná charakteristika školy

 

1. Veľkosť školy

 

Naša škola je neplnoorganizovaná s vyučovaním ISCED 1 s kapacitou pre 54 žiakov. Priemerný počet žiakov v posledných rokoch je približne 52. V tomto školskom roku je celkový počet žiakov 52. Na škole sú zriadené 4 ročníky v štyroch triedach. K dispozícii máme 4 učebne s kapacitou pre 10+ 16 + 12+16 žiakov. Škola sa nachádza v strede obce, ktorá je situovaná v nádhernom hornatom prostredí.

 

2. Charakteristika žiakov

 

Všetci žiaci našej školy sú rómskeho pôvodu zo sociálne znevýhodneného prostredia a bývajú v Šarišskej Porube. Po ukončení 4. ročníka na našej škole pokračujú žiaci vo vyučovacom procese na Základnej škole s materskou školou Kapušany..

 

3. Charakteristika pedagogického zboru

 

Na škole pracujú štyria učitelia vrátane riaditeľa školy, asistent učiteľa a učiteľ náboženskej výchovy. Všetci pedagogickí zamestnanci spĺňajú kvalifikačné predpoklady pre vyučovanie na ISCED 1 a sú kvalitatívne spôsobilí viesť výchovno-vzdelávací proces na škole. Vedenie školy bude učiteľov v týchto aktivitách podporovať.

 

4. Organizácia prijímacieho konania

Na základe Zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 60 a § 61.

 

5. Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi

Spolupráci s rodičmi je v školskom vzdelávacom programe vyhradený výrazný a významný priestor. Na tejto spolupráci je postavená filozofia našej školy. Modelom pre našu činnosť je päť Epsteinovej typov zaangažovanosti školy, rodiny a komunity, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri výchove a vzdelávaní žiakov a skvalitňovaní fungovania školy a rodiny.

Rada školy pozostáva z 5 členov (1 pedagogický zamestnanec, 1 nepedagogický zamestnanec, 2 rodičia a 1 delegovaný zástupca obecného zastupiteľstva). Stretávajú sa minimálne 4-krát ročne a prevádzajú svoju činnosť na základe schváleného Štatútu rady školy v Šarišskej Porube.

Podľa potreby spolupracujeme s CPPP v Prešove a Špeciálno-pedagogickou poradňou v Prešove a ŠPPC Sabadoša V Prešove. .

Intenzívne spolupracujeme s OcÚ v Šarišskej Porube, ktorý je náš zriaďovateľ. Vychádza nám v ústrety pri našich požiadavkách a zabezpečuje plynulý chod školy.

 

6. Priestorové a materiálno–technické podmienky školy

 

Škola pozostáva z dvoch budov. V hlavnej budove je zriadená moderná interaktívna učebňa s IKT vybavením s kapacitou pre 12 žiakov a učebňa pre 16 žiakov. Nachádza sa tam taktiež zborovňa pre pedagógov a sociálne zariadenia pre žiakov. Vo vedľajšej budove sa nachádzajú dve učebne s kapacitou pre 16 a 10 žiakov, sociálne zariadenie pre učiteľov.

Každá trieda je vybavená interaktívnou tabuľou.

Vybavenie školy klasickými didaktickými pomôckami je postačujúce, ale je potrebné ho pravidelne obnovovať a vymieňať za modernejšie.

Vo voľnom priestranstve za školou, sa nachádza multifunkčné ihrisko, ktorého hlavným iniciátorom je Obecný úrad v Šarišskej Porube. Škola má zabezpečený bezbariérový prístup a úpravy tried a hygienických zariadení pre potreby žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Nemáme stravovacie zariadenie, preto žiaci pochádzajúci s rodín nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi.

 

7. Škola ako životný priestor

Aby sa žiaci i pedagógovia cítili v škole čo najpríjemnejšie, kladieme dôraz na úpravu a vytváranie estetického prostredia tried, chodieb, sociálnych zariadení, areálu školy a blízkeho okolia školy. Aktuálne informácie o aktivitách školy zverejňujeme na informačných tabuliach a nástenkách.

Za veľmi dôležité považujeme budovanie priateľskej atmosféry medzi žiakmi a pedagógmi a medzi žiakmi navzájom. Naďalej budeme podporovať vytvorenú pozitívnu klímu pre žiakov, podporovať jednotlivcov aj v malých úspechoch v rámci vyučovacieho procesu aj mimo neho, promptne reagovať na problémy žiakov v rámci vyučovacieho procesu, mimoškolskej činnosti aj v osobnom živote.

 

8. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

 

Riaditeľstvo školy sa snaží vytvárať bezpečné a zdraviu vyhovujúce podmienky v priestoroch na vyučovanie, poučuje žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri výchove a vzdelávaní, pravidelne organizuje školenia zamestnancov školy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a odstraňuje nedostatky podľa výsledkov revízií.

Zameriame sa na organizovanie besied a prednášok pre rodičov a žiakov s odborníkmi na tému ochrany zdravia - predchádzanie chorobám, prevencia zdravia, prevencia závislostí, škodlivosť fajčenia, alkoholu a drog, základy osobnej hygieny a pod.

 

 

II. Charakteristika školského vzdelávacieho programu

 

 

1. Pedagogický princíp školy (vlastné ciele výchovy a vzdelávania)

 

Zámerom školského vzdelávacieho programu Pestrá škola pre farebný život je transformácia školy, kde všetky výchovno-vzdelávacie postupy sú zamerané na to, aby bolo školské vzdelávanie spravodlivé. Žiaci majú rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Učitelia vytvárajú motivujúce a aktivizujúce výchovno-vzdelávacie prostredie, kde sa každý cíti rešpektovaný a má šancu vymieňať si názory a spolupracovať s ostatnými v procese učenia. Sú vypracované stratégie spolupráce a partnerstva školy s rodinou a rómskou komunitou, čím napĺňame prierezovú tému Multikultúrna výchova (MKV), ktorá je základným kameňom nášho snaženia pri dosiahnutí progresu vo výchovno-vzdelávacom procese. Taktiež podporujeme zdravie a zdravý životný štýl žiakov realizovaný formou rôznych aktivít v rámci všetkých vyučovacích hodín. Žiaci aktívne participujú v procese vlastného učenia a svoje názory a presvedčenia vyjadrujú na základe vlastných kultúrnych a sociálnych skúseností. Nové vedomosti, zručnosti a postoje si osvojujú rôznym spôsobom, kde hlavný dôraz sa kladie na prácu s IKT.

ŠkVP sa prostredníctvom MKV realizuje v týchto oblastiach:

1. Učebné prostredie

1. Spolupráca školy s rodinou a komunitou

2. Profesijný rast a sebarozvoj

 

2. Zameranie školy a stupeň vzdelania

Na škole budeme vyučovať podľa Štátneho vzdelávacieho programu a Školského vzdelávacieho programu, ktorý nám umožňuje uskutočňovať vlastné predstavy, podľa inovovaného štátneho vzdelávacieho programua podľa programu pre ŠZŠ.

Stupeň vzdelania

ISCED 1

3. Profil absolventa (rámcový)

 

A: Učebné prostredie

 

Sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti)

 

• Zapája sa do učebného procesu v samostatnej činnosti i v sociálnych formách.

• Uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi,

           rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu.

• Číta súvislý a nesúvislý text s porozumením.

• Vyjadruje sa súvislo ústnou formou.

• Dokáže určitý čas sústredene načúvať a náležite reagovať.

 

Kompetencia (spôsobilosť) v oblasti matematického a prírodovedného myslenia

 

- Používa základné matematické myslenie na riešenie rôznych praktických problémov v

každodenných situáciách.

 

Kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných technológií

 

• Vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa.

• Ovláda základy potrebných počítačových aplikácií.

• Vie používať rôzne vyučovacie programy.

 

Kompetencia (spôsobilosť) učiť sa učiť

 

• Uplatňuje základy vizuálnej techniky učenia sa.

• Oboznamuje sa s autoregulačnými postupmi pri učení sa z textu.

 

Kompetencia (spôsobilosť)riešiť problémy

 

• Vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí.

 

Osobné, sociálne a občianske kompetencie (spôsobilosti)

 

• Uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti.

 

Kompetencia (spôsobilosť) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry

 

• Dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov.

 

 

B: Spolupráca školy s rodinou a komunitou

 

Komunikácia

 

• Zlepšuje postoje ku škole (dieťa vidí spolupracovať svojich rodičov, starých rodičov).

• Akceptuje učiteľov ako prirodzené autority (majú možnosť pozorovať ich akceptovanie rodinou).

• Uvedomuje si svoje pokroky a skutky potrebné na udržanie alebo zlepšenie výkonov.

• Lepšie chápu ciele školy a zásady týkajúce sa správania, školskej dochádzky a iných oblastí.

• Je lepšie informovaný o aktivitách a programoch školy.

 

Dobrovoľníctvo v triede

 

• Rozvíja si komunikačnú zručnosť s dospelými.

• Zvyšuje si úroveň osvojovania zručností ako výsledok cielenej pozornosti zo strany dobrovoľníka.

 

Vzdelávanie rodičov

 

• Pociťuje väčšiu kompetentnosť rodiny, cíti úctu voči rodičom.

• Prejavujú sa pozitívne osobnostné kvality, zvyky, presvedčenia, hodnoty ku ktorým sú v rodine vychovávaní.

• Rovnováha medzi časom stráveným pomocou v domácnosti, inými činnosťami a domácimi úlohami.

• Dobrá alebo zlepšená dochádzka.

• Uvedomenie si dôležitosti školy.

 

Spolupráca s komunitou

 

• Zlepšuje zručnosti vďaka bohatšiemu programu školy a mimoškolským aktivitám.

• Uvedomenie si existencie rôznych povolaní, možnosti voľby povolania v budúcnosti.

 

4. Pedagogické stratégie

 

A: Učebné prostredie

 

V kontexte školského vzdelávacieho programu vnímame rozvíjanie komunikačných spôsobilostí/zručností žiaka za nadpredmetovú záležitosť. To znamená, že by sa mali rozvíjať vo všetkých oblastiach primárneho vzdelávania.

Učiteľ:

Schopnosť vybrať a realizovať vyučovacie metódy a formy práce podporujúce aktívne zapojenie žiakov do učebného procesu

 

• Využíva systematicky utriedený súbor činností a postupov, ktoré sú zamerané na väčšiu mieru zapojenia žiakov do učebného procesu a na ich aktívne učenie sa v samostatnej činnosti i v sociálnych formách.

• Má osvojené základy pre efektívnu spoluprácu v skupine.

• Prispôsobuje fyzické prostredie triedy tak, aby vyhovovalo potrebám práce na vyučovaní a umožňovalo žiakom kontakty a zoskupovanie na účinnú spoluprácu.

 

Schopnosť rozvíjať komplexne komunikačné zručnosti žiakov

 

• Neustále vyhľadáva príležitosti na  rozvíjanie komunikačných zručností žiakov. Pomáha formulovať ich vlastné myšlienky a vyjadrovať ich spolu s citmi a potrebami, ktoré sú s týmito myšlienkami spojené.

• Riadi vyučovanie vytváraním podmienok na aktívnu prácu žiaka v rozvíjaní jeho čitateľskej gramotnosti (čítanie s porozumením). Pozná postupy práce so základnými typmi textov a uplatňuje ich vo vyučovacom procese. Pozná diagnostické metódy zisťovania čitateľskej úrovne žiakov (čítanie s porozumením).

• Vie skonštruovať jednoduchšie pedagogické materiály, ktoré môže používať samostatne alebo ako doplnky k celoštátnym učebniciam. Sprístupňuje žiakom ďalšie príručky alebo dodatočné učebné materiály.

 

Schopnosť zabezpečiť žiakom bezrizikové prostredie

 

• Vytvára aktívne učebné prostredie pre všetkých žiakov v triede.

• Podnecuje interakciu a podporuje pozitívne vzťahy medzi žiakmi, žiakmi a učiteľom v atmosfére dôvery, tolerancie a vzájomného rešpektovania. Podporuje medzikultúrne porozumenie u svojich žiakov.

 

B: Spolupráca školy s rodinou a komunitou

 

Stratégia

Pri partnerstve sa rodina, osobitne rodičia, aktívne podieľajú na výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa. Táto účasť si vyžaduje zo strany vedenia školy, učiteľov a rodičov vzájomné pochopenie. Spätnou väzbou bude prínos nielen pre žiaka, ale aj pre rodinu i školu. Niekedy dokonca môže byť prínosom mimo školy aj pre celú komunitu (spoločenstvo).

Vonkajší model prekrývania sfér vplyvu pripúšťa, že tri oblasti - rodina, škola a komunita - ktoré tvoria kontext žiakovej výchovy a vzdelávania, sa môžu znázorňovať vo vzájomnom prepojení alebo sa môžu ponímať každá oddelene. V tomto modeli sa môžu niektoré činnosti, ktoré realizujú školy, rodiny a komunity realizovať samostatne a niektoré z nich sa môžu uskutočňovať vo vzájomnom prepojení tak, aby ovplyvnili výchovu a vzdelávanie žiakov. Vnútorný model interakcií troch sfér vplyvu poukazuje na to, aké podstatné a komplexné interpersonálne vzťahy a vzory vplyvu sa vyskytujú medzi jednotlivcami v rodine, škole a komunite. Tieto sociálne partnerstvá sa môžu ustanoviť i pozorovať na inštitucionálnej úrovni (napr. keď škola pozve všetky rodiny na svoje podujatie, alebo keď škola pošle rovnaký informačný materiál všetkým rodinám) a na individuálnej úrovni (napr. keď sa rodič a učiteľ stretnú).

Model partnerstva medzi školou, rodinou a komunitou umiestňuje žiaka do svojho stredu. Je nespochybniteľným faktom, že žiaci sú hlavnými aktérmi svojho vzdelávania, rozvoja a úspechu v škole. Partnerstvo medzi školou, rodinou a komunitou však nemôže jednoducho vyprodukovať úspešného žiaka. Výsledkom tohto partnerstva sú skôr aktivity, ktoré projektujú spôsoby zapájania, vedenia, podnecovania a motivovania žiakov k vlastnému úsiliu o dosiahnutie úspechu. Predpokladá, že ak žiaci pociťujú starostlivosť a podnecujú sa k usilovnej práci v učení, pravdepodobne sa pokúsia urobiť všetko pre to, aby sa čo najlepšie naučili čítať, písať, počítať a osvojili si zručnosti a aby čo najdlhšie zotrvali v škole.

Modelom pre našu činnosť je päť zo šiestich Epsteinovej typov zaangažovanosti školy, rodiny a komunity, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri výchove a vzdelávaní žiakov a skvalitňovaní fungovania školy a rodiny.

 

Sú to:

Rodičovská výchova - pomoc školy rodinám pri vytváraní domáceho prostredia, ktoré motivuje žiakov v ich učení a spätne umožňuje škole lepšie spoznať rodiny.

Komunikácia - vytvorenie a udržiavanie efektívnych foriem obojstrannej komunikácie, výmena informácií o programe školy a pokroku žiakov.

Dobrovoľníctvo - organizovanie pomoci a podpory pre triedy, zabezpečenie funkčnosti školy a žiackych aktivít.

Domáca príprava - poskytovanie informácií, nápadov a možností rodinám, ako pomôcť žiakom pri ich domácej príprave, oboznámenie rodiny s dôležitými rozhodnutiami týkajúcimi sa školy a jej aktivitami.

Rozhodovanie - účasť rodiny na riadení školy.

 

Učiteľ

Komunikácia

 

• Rozširuje a využíva komunikáciu s rodičmi, uvedomuje si vlastnú schopnosť jasne

           komunikovať.

• Cení si a využíva komunikáciu s rodičmi.

• Lepšie chápe názory rodičov na program školy a pokroky ich detí.

           Zvyšuje a skvalitňuje komunikáciu so žiakmi v oblasti základných ľudských práv

 

Dobrovoľníctvo v triede

 

• Je lepšie pripravený spolupracovať s rodinami aj s tými, ktoré sa do dobrovoľnej práce

           v triede nezapájajú.

• Spoznáva schopnosti, talent a záujmy rodičov, ich záujem o školu a deti.

 

 

Vzdelávanie rodičov

 

• Spoznáva rodinné prostredie žiakov, kultúru, záujmy, ciele, potreby a názory rodín,

           z ktorých žiaci pochádzajú.

• Prejavuje úctu voči snahám a osobitostiam rodín.

• Porozumie mnohostrannosti osobnosti žiakov.

• Využíva možnosť podeliť sa o informácie týkajúce sa vývinu žiaka.

 

Spolupráca s komunitou

 

• Uvedomuje si zdroje komunity, ktoré poskytuje na obohatenie obsahu učiva a výchovno-

           vzdelávacieho procesu.

• Je otvorený a zručný pri získavaní dobrovoľníkov na priamu pomoc na vyučovaní.

• Vzájomná výmena informácií.

 

Rodič

 

Komunikácia

 

• Chápe program školy a jeho zámer.

• Sleduje a uvedomuje si pokrok dieťaťa.

• Efektívne reaguje na problémy dieťaťa.

• Kontaktuje sa s učiteľmi a bez problémov komunikujú so školou a jej pracovníkmi.

 

Dobrovoľníctvo v triede

 

• Spoznáva prácu učiteľa, stráca obavy zo školy a z činností, ktorými je poverený doma.

• Zvyšuje si sebavedomie a pocit schopnosti pracovať pre školu a spolupracovať krok za

           krokom pri výchove vlastného vzdelávania.

• Uvedomuje si, že je v škole vítaný a jeho prítomnosť sa cení.

• Získava špecifické zručnosti prostredníctvom dobrovoľnej práce.

 

Vzdelávanie rodičov

 

• Uvedomuje si poslanie rodičovstva.

• Rozumie vývinovým zákonitostiam, vytvárajú domáce prostredie podporujúce dieťa ako

           žiaka.

• Uvedomuje si vlastné možnosti v rodinnej výchove.

• Pociťuje podporu zo strany školy, iných rodičov a komunity.

 

Spolupráca s komunitou

 

• Získa kontakty s inými rodinami pri spoločných aktivitách v rámci komunity.

• Pochopí úlohu školy v komunite a prínos komunity pre školu.

 

C: Profesijný rast a sebarozvoj

 

Učiteľ

 

Schopnosť profesijného rastu a sebarozvoj

 

• Priebežne rekapituluje, posudzuje a hodnotí kvalitu svojej práce. Reflektuje a hodnotí

           vlastnú pedagogickú činnosť v tímovej spolupráci.

• Využíva možnosti kontinuálneho vzdelávania. Získava nové poznatky z odbornej literatúry

           a ďalších zdrojov, na školeniach alebo iných príležitostiach. Vyhľadáva, analyzuje a

interpretuje odlišné pohľady na svet.

• Pozná trendy vývoja spoločnosti a trendy v oblasti výchovy a vzdelávania. Pozná vývojové

           trendy v pedagogickej metodológii so zameraním na metódy akčného výskumu.

• Má svoj plán osobného rozvoja profesijného potenciálu, zdokonaľovania vyučovacích

           postupov a rozvoja v rámci celoživotného vzdelávania.

 

Schopnosť identifikovať sa s profesijnou rolou a školou

 

• Efektívne komunikuje so sociálnymi partnermi školy.

• Angažuje sa v celospoločenskom diskurze o výchove a vzdelávaní. Vníma výchovu a

           vzdelávanie ako verejný problém so širšími sociálnymi dôsledkami.

 

5. Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami

 

Naša škola je pripravená na prijatie a zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami. Spolupracujeme so Špeciálno-pedagogickou poradňou v Prešove a  Centrom pedagogicko–psychologického poradenstva a prevencie v Prešove a so ŠPPC Pavla Sabadoša v Prešove.

 

6. Začlenenie prierezových tém

 

Dopravná výchova - realizovaná formou kurzu na začiatku školského roka a je integrovaná do jednotlivých vyučovacích predmetov.

Ochrana života a zdravia - realizovaná formou didaktických hier 1x ročne (koncom školského roka) a je integrovaná do jednotlivých vyučovacích predmetov.

Osobnostný a sociálny rozvoj – realizovaná v predmete Ja a svet a integrovaná do jednotlivých vyučovacích predmetov.

Environmentálna výchova - integrovaná do jednotlivých vyučovacích predmetov.

Multikultúrna výchova - integrovaná do jednotlivých vyučovacích predmetov. Je zakomponovaná v pedagogickom princípe školy a je východiskom pre realizáciu ŠkVP.

Mediálna výchova - integrovaná do predmetu informatická výchova.

Tvorba projektu a prezentačné schopnosti – integrované do predmetov Vlastiveda a Prírodoveda vo štvrtom ročníku.

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra – integrovaná do predmetov prírodoveda, vlastiveda, slovenský jazyk a literatúra, hudobná výchova, pracovné vyučovanie a ja a svet

Čitateľská gramotnosť- integrovaná do všetkých predmetov

Finančná gramotnosť – integrovaná do všetkých predmetov

 

III. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

 

Vnútorný systém hodnotenia kvality zameriame na 3 oblasti:

1. Hodnotenie žiakov

2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov

3. Hodnotenie školy

 

1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov

 

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť učiteľom, žiakom a ich rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy a aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Cieľom je zhodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z aktuálnych metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu. Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných. Hodnotenie budeme robiť na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka. Zvolíme vyhovujúci spôsob preverovania vedomostí žiakov vzhľadom na ich predispozície a budeme preferovať aj písomný prejav na vyučovacích hodinách. Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon. Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania.

 

Hodnotenie žiakov sa bude posudzovať na základe:

Sledovania pokroku žiakov vo výchovno-vzdelávacích výsledkoch.

 

2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov

 

Hodnotenie zamestnancov sa bude posudzovať na základe:

• Pozorovania (hospitácie).

Rozhovoru.

Výsledkov žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, žiacke súťaže, didaktické testy).

Hodnotenia výsledkov pedagogických zamestnancov v oblasti ďalšieho vzdelávania,

tvorby učebných pomôcok, mimoškolskej činnosti a pod.

Hodnotenia pedagogických zamestnancov manažmentom školy.

• Hodnotenia učiteľov žiakmi.

 

Kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu možno chápať ako cestu i cieľ. V súčasnosti sa neustále hovorí o nevyhnutnosti inovácie školy, vrátane inovácií činnosti učiteľa. Zdá sa, že neexistuje konsenzus o tom, akým smerom by sa tieto inovácie mali uberať a aký by mal byť cieľový stav. Jedno z možných riešení je určenie si štandardov. Čiže, aby bolo možné rozpoznať perspektívy inovácie, musí sa v rámci evaluácie skúmať a posudzovať prax s ohľadom na štandard.

V našom ŠkVP sa budeme venovať štandardom hodnotenia uplatňovania MKV v školskej praxi pre učiteľa, resp. overovaniu štandardov orientovaných na činnosť učiteľa a ich uplatňovaniu vo vyučovaní. Pri ich tvorbe sme vychádzali z nasledujúceho postupu:

• • 1. Zostaviť cieľové perspektívy a predstavy o hodnotách (normy).

V čom spočívajú naše ciele?

• • 1. Vyjasniť si, ktoré charakteristiky školského života odpovedajú cieľovým perspektívam (kritéria).

V akých činnostiach a v akých situáciách sa odzrkadlí tento cieľ?

• • 3. Stanoviť, na základe čoho možno spoznať, do akej miery boli charakteristiky dosiahnuté (indikátory).

Podľa čoho môžeme poznať, či a do akej miery sa tieto činnosti a situácie skutočne realizujú?

• • 4. Disponovať nástrojmi, ktorými je možné toto zaistiť (nástroje).

Akými nástrojmi to môžeme zisťovať?

Štandardy hodnotenia v kontexte MKV (overovanie štandardov sa zisťuje prostredníctvom pozorovania a rozhovorov)

 

 

 

Štandard A: Učebné prostredie triedy

Učiteľ vytvára bezpečné, stimulujúce a inkluzívne učebné prostredie triedy.

 

Kontrolný hárok indikátorov kvality

A1 Schopnosť vybrať a realizovať vyučovacie metódy a formy práce podporujúce aktívne zapojenie žiakov do učebného procesu -2 -1 0 +1 +2

Využíva systematicky utriedený súbor činností a postupov, ktoré sú zamerané na väčšiu mieru zapojenia žiakov do učebného procesu a na ich aktívne učenie sa v samostatnej činnosti i v sociálnych formách.

Prispôsobuje fyzické prostredie triedy tak, aby vyhovovalo potrebám práce na vyučovaní a umožňovalo žiakom kontakty a zoskupovanie na účinnú spoluprácu.

A2 Schopnosť rozvíjať komplexne komunikačné zručnosti žiakov/študentov -2 -1 0 +1 +2

Neustále vyhľadáva príležitosti na  rozvíjanie komunikačných zručností žiakov. Pomáha formulovať ich vlastné myšlienky a vyjadrovať ich spolu s citmi a potrebami, ktoré sú s týmito myšlienkami spojené.

Riadi vyučovanie vytváraním podmienok na aktívnu prácu žiaka v rozvíjaní jeho čitateľskej gramotnosti (hlavne čítania s porozumením). Pozná postupy práce so základnými typmi textov a uplatňuje ich vo vyučovacom procese.

Vie skonštruovať jednoduchšie pedagogické materiály, ktoré môže používať samostatne alebo ako doplnky k celoštátnym učebniciam. Sprístupňuje žiakom ďalšie príručky alebo dodatočné učebné materiály.

A3 Schopnosť zabezpečiť žiakom bezrizikové prostredie -2 -1 0 +1 +2

Vytvára aktívne učebné prostredie pre všetkých žiakov v triede.

Podnecuje interakciu a podporuje pozitívne vzťahy medzi žiakmi, žiakmi a učiteľom v atmosfére dôvery, tolerancie a vzájomného rešpektovania. Podporuje medzikultúrne porozumenie u svojich žiakov.

Rešpektuje kultúrne tradície a kultúrnu identitu svojich žiakov, podnecuje ich k vzájomnej úcte. Neustále vyhodnocuje kultúrnu rôznorodosť triedy. Vie a je schopný kriticky vnímať a vyhodnocovať kultúrnu výmenu a medzikultúrnu komunikáciu.

A4 Schopnosť využívať a vytvárať materiálne zázemie vyučovania -2 -1 0 +1 +2

Predkladá žiakom vývojovo primerané pomôcky a materiály.

Používa pomôcky a zariadenia odrážajúce rozmanitosť žiakov v triede a ich rodín. Vnáša do vyučovania materiály z reálneho života žiakov.

Poskytuje žiakom učebné materiály z iných kultúrnych tradícií. Odmieta učebné materiály, ktoré by podnecovali akúkoľvek formu diskriminácie.

 

Štandard B: Plánovanie a projektovanie vyučovania

Učiteľ projektuje svoje vyučovanie tak, aby podnecoval aktívne učenie sa.

Kontrolný hárok indikátorov kvality

B1 Schopnosť aplikovať vyučovacie stratégie aktívneho učenia sa -2 -1 0 +1 +2

Plánuje a projektuje výchovno-vzdelávací proces v kontexte aktívneho učenia sa. Pri plánovaní a projektovaní vyučovania vytvára vhodné učebné situácie, ktoré na seba nadväzujú a tvoria ucelenú, pre žiaka zmysluplnú štruktúru.

Využíva spätnú väzbu na ďalšie plánovanie a projektovanie vyučovania. Vie reflektovať skutočný proces učenia sa a porovnávať ho s naplánovaným a naprojektovaným procesom. Navrhuje korekcie a zámery v plánovaní a projektovaní ďalšieho procesu učenia sa.

B2 Schopnosť zapájať do plánovania a projektovania vyučovania sociálnych partnerov -2 -1 0 +1 +2

Využíva rôzne zdroje na plánovanie a projektovania učebných aktivít, ktorými sa vyučovanie rozširuje za hranice triedy a podnecuje zvedavosť a trvalé skúmanie.

Do procesu plánovania a projektovania zapája žiakov, rodinu a komunitu.

 

Štandard C: Hodnotenie

Učiteľ používa systematický prístup pre pozorovanie a hodnotenie pokroku každého žiaka.

Kontrolný hárok indikátorov kvality

C1 Schopnosť využívať rôzne spôsoby hodnotenia -2 -1 0 +1 +2

Používa hodnotiace postupy, ktoré sú autentické (priamo spojené s konkrétnou prácou žiaka), konštruktívne, spravodlivé a jasné.

Hodnotí proces učenia, ako aj jeho výsledky.

Využíva rôzne stratégie hodnotenia, pričom sa vyhýba predsudkom a stereotypom.

Rešpektuje kultúrnu rôznorodosť žiakov v ich citlivosti na rôzne spôsoby hodnotenia. V hodnotení sa vyhýba akejkoľvek diskriminácii.

C2 Schopnosť zapájať žiakov/študentov do procesu hodnotenia -2 -1 0 +1 +2

Povzbudzuje žiakov, aby používali sebahodnotenie a vzájomné hodnotenie.

C3 Schopnosť vedieť diagnostikovať žiaka -2 -1 0 +1 +2

Systematicky zisťuje, identifikuje, charakterizuje a hodnotí úroveň rozvoja žiaka (žiakov) ako výsledku výchovno-vzdelávacieho pôsobenia. Oznamuje žiakovi stav jeho rozvoja.

V spolupráci s ďalšími pedagogickými pracovníkmi, rodičmi a odborníkmi plánuje kroky na jeho ďalší rozvoj.

Oboznamuje sa s kultúrou, históriou a hodnotami jednotlivých žiakov a ich rodín.

 

Štandard D: Profesijný rast a sebarozvoj

Učiteľ využíva sebareflexiu a zvyšuje kvalitu svojej práce.

 

Kontrolný hárok indikátorov kvality

D1 – Schopnosť profesijného rastu a sebarozvoj -2 -1 0 +1 +2

Priebežne rekapituluje, posudzuje a hodnotí kvalitu svojej práce. Reflektuje a hodnotí vlastnú pedagogickú činnosť v tímovej spolupráci.

Využíva možnosti kontinuálneho vzdelávania. Získava nové poznatky z odbornej literatúry a ďalších zdrojov, na školeniach alebo iných príležitostiach. Vyhľadáva, analyzuje a interpretuje odlišné pohľady na svet.

Pozná trendy vývoja spoločnosti a trendy v oblasti výchovy a vzdelávania. Pozná vývojové trendy v pedagogickej metodológii so zameraním na metódy akčného výskumu.

Má svoj plán osobného rozvoja profesijného potenciálu, zdokonaľovania vyučovacích postupov a rozvoja v rámci celoživotného vzdelávania.

D2 – Schopnosť identifikovať sa s profesijnou rolou a školou -2 -1 0 +1 +2

Slúži svojim kolegom ako radca. Delí sa s nimi o svoje postrehy a porozumenia i o vzdelávacie zdroje.

Efektívne komunikuje so sociálnymi partnermi školy. Vie prezentovať vlastné pedagogické skúsenosti v publikáciách a odborných fórach minimálne v regionálnom meradle.

 

3. Hodnotenie školy

 

Cieľom hodnotenia je, aby žiaci a ich rodičia získali dostatočné a hodnoverné informácie o tom, ako zvládajú požiadavky na ne kladené. A preto, aby aj verejnosť vedela, ako škola dosahuje ciele, ktoré sú na žiakov kladené v ŠVP.

 

Dôraz je kladený na dve veci:

• konštatovanie úrovne stavu,

• zisťovanie súvislostí a okolností, ktoré výsledný stav ovplyvňujú.

 

Vlastné hodnotenie školy je zamerané na:

• Ciele, ktoré si škola stanovila, najmä v koncepčnom zámere rozvoja školy a v školskom

vzdelávacom programe,  ich reálnosť a stupeň dôležitosti.

• Posúdenie ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v Štátnom vzdelávacom programe.

• Oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky a oblasti, v ktorých škola dosahuje

slabšie výsledky, včítane návrhov a opatrení

Monitorujeme pravidelne:

• Podmienky na vzdelanie

• Spokojnosť s vedením školy a učiteľmi

• Prostredie – klíma školy

• Priebeh vzdelávania – vyučovací proces (metódy a formy vyučovania)

• Úroveň podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

• Výsledky vzdelávania

• Riadenie školy

• Úroveň výsledkov práce školy

 

Kritériom pre nás je:

• Spokojnosť žiakov, rodičov, učiteľov

• Kvalita výsledkov

 

Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú:

• Analýza úspešnosti žiakov na súťažiach, olympiádach

• SWOT analýza

 

.Našou snahou je získať spätnú väzbu na kvalitu školy. Otázky zameriavame na:

• Možnosť skontaktovania sa so školou, dostatok informácií o škole, spokojnosť s prácou učiteľov, hodnotením žiakov a klasifikáciou, využitím mimovyučovacieho času - kurzy, výlety, vzdelávacie zájazdy, organizovať športové súťaže, organizovať vychádzky a exkurzie, návšteva knižnice a pod.

 

IV. Školský učebný plán

 

 

Vzdelávacia oblasť	Vyučovacie predmety	Počet hodín	Ročníky prvý
Jazyk a komunikácia	Slov. jazyk a literatúra	9	9
Anglický jazyk
Matematika a práca s informáciami	Matematika	5	5 1
Informatika
Príroda a spoločnosť	Prírodoveda
Prvouka	1	1
Vlastiveda
Človek a hodnoty	Náboženská výchova	1	1
Ja a svet	1	1 1
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	2	2
Hudobná výchova	1	1
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie
Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova	2	2
Spolu		22	20 2

 

Poznámky:

- navýšená hodina: Matematika – 1 hodina/týždenne

- vytvorený nový predmet: Ja a svet – 1 hodina/týždenne

- náboženskú výchovu vyučuje kaplán,

 

Vzdelávacia oblasť	Vyučovacie predmety	Počet hodín	Ročník druhý
Jazyk a komunikácia	Slov. jazyk a literatúra	9	9 1
Anglický jazyk
Matematika a práca s informáciami	Matematika	5	5 1
Informatika	1	1
Príroda a spoločnosť	Prírodoveda
Prvouka	1	1
Vlastiveda		1
Človek a hodnoty	Náboženská výchova	1	1
Ja a svet
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	2	1
Hudobná výchova	1	1
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie
Zdravie a pohyb	Telesná výchova	2	2
Spolu		23	20 3

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poznámky:

- navýšené hodiny: Slovenský jazyk a literatúra 1 hodina/týždenne, Matematika 1

hodina/týždenne, informatika 1 hodina/týždenne

- vytvorený nový predmet: Ja a svet sa nevyučuje

- náboženskú výchovu vyučuje kaplán 

- informatickú výchovu vyučuje učiteľka, ktorá absolvovala projekt Modernizácia vzdelávania na

 ZŠ s podporou IKT a vyučuje sa len v hornej budove vo veľkej triede, kde sa nachádza výpočtová technika

Vzdelávacia oblasť	Vyučovacie predmety	Počet hodín	Ročník tretí
Jazyk a komunikácia	Slov. jazyk a literatúra	8	8 1
Anglický jazyk	3	3
Matematika a práca s informáciami	Matematika	5	5 1
Informatika	1	1
Príroda a spoločnosť	Prírodoveda	1	1
Prvouka
Vlastiveda	1	1
Človek a hodnoty	Náboženská výchova	1	1
Ja a svet
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	1	1
Hudobná výchova	1	1
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie	1	1
Zdravie a pohyb	Telesná výchova	2	2
Spolu		25	23 2

 

Poznámky:

- navýšené vyučovacie hodiny: Slovenský jazyk a literatúra 1 hodina/týždenne, Matematika 1 hodina/týždenne

- náboženskú výchovu vyučuje kaplán,

- ANJ vyučuje pedagogický zamestnanec, ktorá absolvoval kvalifikačné vzdelávanie: Príprava kvalifikovaných učiteľov 1. stupňa ZŠ s rozšírením kvalifikácie na vyučovanie CJ

- IFV vyučuje učiteľka, ktorá absolvovala projekt Modernizácia vzdelávania na ZŠ s podporou IKT a vyučuje sa len v hornej budove vo veľkej triede, kde sa nachádza výpočtová technika,

Vzdelávacia oblasť	Vyučovacie predmety	Počet hodín	Ročník štvrtý
Jazyk a komunikácia	Slov. jazyk a literatúra	7	7
Anglický jazyk	3	3
Matematika a práca s informáciami	Matematika	5	5 1
Informatika	1	1
Príroda a spoločnosť	Prírodoveda	2	2
Prvouka
Vlastiveda	2	2
Človek a hodnoty	Náboženská výchova	1	1
Ja a svet
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	1	1
Hudobná výchova	1	1
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie	1	1
Zdravie a pohyb	Telesná výchova	2	2
Spolu		26	25 1

 

Poznámky:

- navýšené vyučovacie hodiny: Matematika 1 hodina/týždenne,

- telesná výchova sa vyučuje podľa počasia a to buď v triede, alebo na obecnom multifunkčnom ihrisku nachádzajúcom sa na    pozemku školy,

- náboženskú výchovu vyučuje kaplán,

- ANJ vyučuje učiteľka, ktorá absolvovala kvalifikačné vzdelávanie: Príprava kvalifikovaných učiteľov 1. stupňa ZŠ         s rozšírením kvalifikácie na vyučovanie CJ

- IFV vyučuje učiteľka, ktorá absolvovala projekt Modernizácia vzdelávania na ZŠ s podporou IKT a vyučuje sa len v hornej budove vo veľkej triede, kde sa nachádza výpočtová technika,

 

V. Spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní

 

Postup pri klasifikácií a hodnotení

a) Klasifikácia žiaka zo všetkých vyučovacích predmetov (ďalej len „súhrnná klasifikácia“) sa uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka príslušného školského roka.

b) Celkové hodnotenie žiaka vychádza z výsledkov súhrnnej klasifikácie.

c) Ak má žiak alebo zákonný zástupca žiaka pochybnosti o správnosti klasifikácie v jednotlivých predmetoch na konci prvého polroka alebo druhého polroka, môže do siedmich dní odo dňa, keď bolo žiakovi vydané vysvedčenie, požiadať riaditeľa školy o preskúšanie. Ak príslušný predmet vyučuje riaditeľ školy, môže žiak alebo zákonný zástupca žiaka požiadať o preskúšanie zriaďovateľa školy. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z vyučovacieho predmetu klasifikovaný na základe komisionálnej skúšky.

d) Preskúšanie sa uskutoční najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia žiadosti o preskúšanie. Ak sa žiak bez závažných dôvodov nedostaví na preskúšanie v určenom termíne, nemožno ho preskúšať. Výsledok preskúšania, ktorý je konečný, oznámi riaditeľka školy písomne zákonnému zástupcovi žiaka do troch pracovných dní od určeného termínu preskúšania.

e) Riaditeľka školy môže nariadiť okamžité preskúšanie, ak zistí, že učiteľ porušil pravidlá klasifikácie a hodnotenia. Preskúšanie sa uskutoční do troch dní.

f) Žiaci prípravného štúdia sa neklasifikujú, ich štúdium je prípravou na prijatie na základné štúdium.

g) O prospechu a správaní žiaka informuje jeho zákonného zástupcu triedny učiteľ alebo riaditeľka školy.

 Opravné  skúšky

 a) Žiak, ktorý má na konci druhého polroka najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, alebo vyučovací predmet neabsolvoval a neprospel, môže na základe rozhodnutia riaditeľky vykonať z týchto predmetov opravnú  skúšku.

b) Opravné skúšky sa konajú posledný týždeň letných prázdnin. Termín skúšky určuje riaditeľka školy. Ak sa žiak zo závažných dôvodov nedostaví na opravnú skúšku, riaditeľka školy mu umožní vykonať opravnú skúšku najneskôr do 15. septembra. Do toho času žiak navštevuje podmienečne najbližší vyšší ročník.

c)   O opravnej skúške sa vyhotoví protokol o komisionálnej skúške, dátum vykonania skúšky a jej výsledky sa zaznamenajú do katalógového listu žiaka.

 Vysvedčenie

 a) Triedny učiteľ vyplní žiakom základného štúdia výpis hodnotenia a klasifikácie známok na predpísanom tlačive schválenom ministerstvom školstva. Škola ho vydá žiakovi na konci prvého polroka. Na konci školského roka žiaci dostanú vysvedčenia. Na koncoročnom vysvedčení žiaka, ktorý úspešne absolvoval prvý stupeň základného štúdia, sa uvedie doložka „Žiak získal primárne vzdelanie“.

b) Na vysvedčení sa uvádza klasifikácia z predmetov uvedených vo vzdelávacom programe podľa príslušného ročníka, ktorý žiak navštevoval a jeho celkové hodnotenie v príslušnom školskom roku.

c) Žiakovi, ktorému sa na základe vykonanej komisionálnej skúšky povolil postup do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka, sa na vysvedčení uvedie „Žiakovi sa na základe komisionálnej skúšky povoľuje postup do ... ročníka ... stupňa základného vzdelania“.

d) Žiakovi, ktorého nebolo možné zo závažných dôvodov klasifikovať na konci školského roka ani v náhradnom termíne, sa na vysvedčení okrem údajov podľa odseku 2 uvedie doložka „Žiak nebol klasifikovaný a opakuje ročník“.

e) Odpis vysvedčenia sa vydá na žiadosť osoby, ktorej bolo vysvedčenie vydané, alebo na žiadosť jej zákonného zástupcu. Odpis musí byť doslovným odpisom originálu listiny, pričom sa uvedú mená, priezviská a akademické tituly osôb, ktorých podpisy sú na ňom uvedené, s pripojením značky „v. r.“. Odpis sa opatrí doložkou o jeho obsahovej zhode s originálom listiny, overí sa odtlačkom pečiatky školy a podpisom osoby, ktorá odpis vydala, s uvedením miesta a dátumu jeho vydania. O vydaní odpisu sa vykoná záznam v príslušnom triednom katalógu žiaka s uvedením dátumu a podpisu osoby, ktorá odpis vydala. Neskoršia zmena mena alebo priezviska žiaka sa na origináli listiny ani na jej odpise nevyznačuje.

 

Spôsob organizácie komisionálnej skúšky

 

a) Žiak školy sa klasifikuje na základe výsledkov komisionálnej skúšky:

- ak je skúšaný v náhradnom termíne,

- ak vykoná opravné skúšky,

- je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,

- plní osobitný spôsob školskej dochádzky,

- má povolené individuálne vzdelávanie,

- ak žiak alebo jeho zákonný zástupca požiada o preskúšanie, alebo keď sa preskúšanie vykoná z podnetu riaditeľa školy,

- ukončuje vzdelávanie na získanie stupňa vzdelania.

b) Komisia pre komisionálne skúšky (ďalej len „komisia“)má najmenej troch členov; tvoria ju odborníci pre príslušný predmet.      Členov komisie a jej predsedu vymenúva riaditeľ školy.

c) Komisia hodnotí podľa klasifikačnej stupnice.

d) Komisia rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov; pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

e) Komisia vyhotoví protokol o vykonaní komisionálnej skúšky, ktorý potvrdia svojimi podpismi všetci členovia komisie.

g) Správanie žiaka sa osobitne neklasifikuje.

Prestup žiaka na druhý stupeň ZŠ

a)Žiaci našej školy po ukončení primárneho vzdelávania prestupujú do spádovej školy ZŠ Kapušany, kde sa posielajú kópie katalógových listov žiaka.